Hra je mnohokrát u laikov vnímaná ako činnosť, ktorá je určená len pre malé deti. No už v starovekej antike grécki filozofi zdôrazňovali, že to nie je len akési hranie sa detí, ale že samotná hra má dôležité postavenie vo výchove a vzdelávaní. Od tých čias sa našlo a stále objavuje mnoho ďalších a ďalších teoretikov, ktorí len potvrdzujú dané tvrdenie, od Komenského až po súčasné názory, (napríklad českého psychológa a pedagóga Mareka Hermana (2014), ktorý pripomína rodičom i učiteľom, aby objavovali v sebe skryté dieťa - svojho Marťana. 

Hoci sa vo výučbe hudobnej náuky a hudobnej výchovy najviac preferuje hromadná organizačná forma, za najvhodnejšiu a najideálnejšiu považujem skupinovú formu práce v triednej hudobnej výchove. Individuálnu formu práce odporúčam uplatňovať najviac v najvyšších ročníkoch školy, kde by sme kládli dôraz na hudobnú tvorivosť žiakov, prípadne fantáziu a predstavy v kombinácii s medzipredmetovými vzťahmi - v spolupráci s literatúrou, výtvarným umením, históriou a podobne.

Musím zdôrazniť, že učiteľ nesmie zabúdať na najdôležitejší fakt - stretávanie sa na hodinách hudobnej výchovy alebo hudobnej náuky najmä so živou hudbou a nechať ju pôsobiť na každý zmysel - počuť krásu hudby, precítiť ju, vidieť a uchopiť rôzne hudobné nástroje, cítiť ich vôňu. I keď nie vždy to umožňuje charakter vyučovacích hodín, prípadne ciele, ktoré sme si stanovili, je potrebné vytvárať čo najviac priestoru pre tvorivé a hravé činnosti so "skutočnou" hudbou. 

Skupina hier dostupná pre každú triedu. 

Skupina hier, v ktorej dominuje využívanie a spolupráca s počítačom, interaktívnou tabuľou, mobilom a s ďalšími technológiami.